Nemecké mesto Freiburg im Breisgau patrí medzi najčastejšie uvádzané európske príklady miest, ktoré systematicky implementujú princípy „15-minútového mesta“ – teda urbanistického modelu, v ktorom majú obyvatelia väčšinu každodenných služieb dostupnú pešo, na bicykli alebo verejnou dopravou. Už od 70. rokov minulého storočia sa mesto strategicky rozhodlo smerovať k udržateľnému rozvoju, ktorý spája environmentálne, sociálne aj ekonomické princípy plánovania.
Jedným z najznámejších príkladov je mestská štvrť Vauban, navrhnutá ako „mesto blízkosti“ s kombináciou bývania, pracovných miest, škôl, obchodov a verejných priestorov v krátkej dochádzkovej vzdialenosti. Štvrť kladie dôraz na pešie zóny, cyklistickú dopravu, kvalitné napojenie na verejnú dopravu a minimalizáciu automobilovej dopravy.
Mobilita a kvalita života
Dlhodobé dopravné a urbanistické politiky priniesli merateľné výsledky. Podiel bicyklovej dopravy sa v meste výrazne zvýšil a dnes približne tretina všetkých ciest prebieha na bicykli, pričom verejná doprava je intenzívne využívaná a vlastníctvo automobilov patrí medzi najnižšie v Nemecku.
Mesto zároveň systematicky obmedzuje automobilovú dopravu, rozširuje pešie zóny a investuje do integrovanej siete električiek, autobusov a cyklotrás, čím podporuje dostupnosť služieb v krátkom časovom dosahu.
Výsledkom je urbanistický model, ktorý kombinuje dostupnosť služieb, ekologické riešenia a vysokú kvalitu verejného priestoru – základné atribúty moderného „dobrého mesta“.
Paralela so Žilinou
Hoci Freiburg je väčší a má dlhšiu tradíciu systematického plánovania udržateľnej mobility, mnohé jeho princípy sú aplikovateľné aj v mestách veľkosti Žiliny. Žilina má prirodzenú výhodu kompaktnej veľkosti a relatívne krátkych vzdialeností medzi obytnými štvrťami, pracovnými zónami a centrom mesta – čo je základný predpoklad pre fungovanie 15-minútového mesta.
Podobne ako Freiburg, aj Žilina môže ďalej posilňovať:
Inšpirácia pre slovenské mestá
Príklad Freiburgu ukazuje, že aj stredne veľké mestá môžu byť lídrami udržateľného urbanizmu, ak sa rozhodnú pre dlhodobú stratégiu rozvoja založenú na kvalite života obyvateľov, dostupnosti služieb a inteligentnom plánovanacom prístupe. Pre mestá ako Žilina to predstavuje realistickú a dosiahnuteľnú víziu – postupnými krokmi budovať kompaktné, dostupné a funkčne prepojené mestské prostredie, ktoré spĺňa princípy moderného „dobrého mesta“.
