Predstavte si mesto, kde vás navigácia navedie priamo na voľné parkovacie miesto, verejné osvetlenie svieti len vtedy, keď je to potrebné a radnica vie v reálnom čase reagovať na dopravu, počasie či spotrebu energie. Nejde o sci-fi. To je smart city, teda inteligentné mesto. Postupne na túto vlnu naskakujú veľké metropoly aj menšie mestá. Výnimkou nie je ani Slovensko.
Žilina sa za posledné roky mení. Možno nie dramaticky na prvý pohľad, no ak v nej žijete alebo sa v nej pravidelne pohybujete, cítite to. Doprava je hustejšia, ľudí vo viacerých lokalitách pribúda, okolie mesta sa rozrastá a každodenné presuny z blízkych obcí sú realitou tisícok ľudí. To, čo dnes rieši väčšina slovenských miest, rieši aj Žilina.
Nemecké mesto Freiburg im Breisgau patrí medzi najčastejšie uvádzané európske príklady miest, ktoré systematicky implementujú princípy „15-minútového mesta“ – teda urbanistického modelu, v ktorom majú obyvatelia väčšinu každodenných služieb dostupnú pešo, na bicykli alebo verejnou dopravou. Už od 70. rokov minulého storočia sa mesto strategicky rozhodlo smerovať k udržateľnému rozvoju, ktorý spája environmentálne, sociálne aj ekonomické princípy plánovania.
Kompaktné mesto neznamená viac betónu ani menej priestoru. Znamená rozumnú hustotu, ktorá umožňuje mestu fungovať lepšie. Keď je ľudí akurát, oplatí sa prevádzkovať služby, verejnú dopravu aj lokálne obchody. Ulice sú živšie, bezpečnejšie a prirodzene využívané.
Verejný priestor nevzniká náhodou. Je výsledkom spolupráce samosprávy, developerov a obyvateľov. Dobrý verejný priestor je investícia, ktorá sa vracia dlhodobo mestu aj ľuďom, ktorí v ňom žijú. Aj v Žiline máme veľa príležitostí rozvíjať mesto citlivo a s dôrazom na kvalitu každodenného života.